Pripravovaná charta je súčasťou Akčného plánu pre veternú energetiku,
ktorý EK predstavila ešte v novembri. Člen výkonného výboru Slovenskej
asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) Ján Lacko minulý týždeň
pripomenul, že Slovensko je na predposlednej priečke vo využívaní vetra,
pričom patrí ku krajinám najzávislejším od dovozu plynu, napríklad aj z
Ruskej federácie. Dodal, že kým iné krajiny vrátane Česka či Poľska
začali aj v dôsledku energetickej krízy vytvárať podmienky na rýchlejší
rozvoj veternej energetiky už v roku 2022, Slovensko zatiaľ stále
prešľapuje na mieste.
Projekty veterných elektrární podľa SAPI stále brzdia administratívne aj iné bariéry. "Pritom
veterné elektrárne sú aj cestou, ako znižovať závislosť od ruského
plynu, čo bola jedna z výhrad agentúry Fitch pri rozhodnutí o znížení
ratingu Slovenska," upozornila asociácia.
V súčasnosti členovia SAPI pracujú na projektoch veterných elektrární s
inštalovaným výkonom viac ako 1100 MW v celkovej hodnote presahujúcej
1,4 miliardy eur. Pokiaľ by sa zrealizovali tieto projekty, mohli by
ročne vyrobiť približne tri terrawatthodiny (TWh) elektriny, čo by
stačilo na pokrytie ročnej spotreby 736.000 domácností.